Keď nás niečo zabolí, ideme k lekárovi. Dĺžka času meraného od nástupu zdravotného problému po návštevu ambulancie závisí zvyčajne od intenzity nášho osobného diskomfortu súvisiaceho s ochorením.
V niektorých prípadoch odkladáme vyšetrenie najdlhšie, ako sa len dá. O takto zanedbaných stavoch by určite vedeli veľa rozprávať napríklad zubári. Ďalšou citlivou časťou tela, s ktorou otáľame, je oblasť, na ktorú sa špecializujú lekári známi ako proktológovia. Áno, milí priatelia, témou tohto seriálu rozhovorov s odborníkom je mnohokrát zaznávaný, často podceňovaný a neraz zanedbávaný konečník.
Oslovila som pána doktora MUDr. Karima Masalkhiho, chirurga a proktológa, aby sme sa spoločne pokúsili zbúrať všetky predsudky, mýty a negatívne stereotypy, ktoré bránia pacientom zodpovedne sa starať o túto citlivú časť tela. Považujem ju za citlivú nielen z hľadiska intímnosti, ktorá sa na konečník viaže. Je citlivý aj doslova, teda z fyziologického hľadiska, pretože je výdatne prekrvený a inervovaný a bolestivo vníma všetky potenciálne aj reálne hrozby, ktoré naň dopadajú.
Budeme hovoriť o prevencii ochorení konečníka, o tom, prečo je nevyhnutné riešiť narušenie jeho bezproblémového fungovania hneď v začiatkoch, aj o moderných a bezbolestných metódach liečby. Zároveň sa spoločne pokúsime dodať pacientom odvahu, pretože mnohí majú zábrany a návštevu proktológa odkladajú. Často to súvisí s pocitom hanby. Dokážeme vám, že žiadna hanba nie je v tomto prípade na mieste.
Mojím partnerom v rozhovoroch – ako som už uviedla vyššie – je MUDr. Karim Masalkhi. Medicínu začal študovať v rodnej Sýrii, na Slovensko sa dostal v rámci výmenného študijného pobytu. Po skončení všeobecnej medicíny v Martine začínal ako mladý lekár – chirurg v Piešťanoch. Na svoje desaťročné pôsobenie v tamojšej nemocnici spomína s láskou. S nadšením rozpráva o skvelých ľuďoch a odborníkoch, ktorých mal tú česť spoznať.
Po atestácii v Piešťanoch pôsobil dva roky v Bratislave na onkológii. Aj za toto obdobie je veľmi vďačný, lebo mal skvelú príležitosť „… zažiť a vyskúšať si v onkochirurgii všetko, o čom môžu ostatní lekári len snívať.“
Je zriaďovateľom a hlavným lekárom proktologickej kliniky PROCTOCARE, ktorá si osvojila základnú myšlienku: Žiadne ochorenie nie je hanbou. Sme tu pre vás. O svojom súčasnom pôsobení na klinike hovorí: „Som šťastný, lebo pomáhame ľuďom, a naši pacienti od nás odchádzajú s veľkým úsmevom na tvári.“
Prečo ste si v rámci špecializácie vybrali práve proktológiu?
Ako mladý lekár pred atestáciou som pracoval v nemocnici na pohotovosti. Chodilo k nám veľmi veľa mladých ľudí s krvácaním a bolesťami konečníka. Keďže pohotovostné oddelenie nie je vybavené na kvalifikované vyšetrenia konečníka, všetky prípady sme posielali na gastroenterológiu. Pacienti tam na termín čakali niekoľko mesiacov, pričom stále nevedeli, čo im je, a ich zdravotný problém sa zhoršoval. Keď sa k nám niektorí z nich po roku znova vracali s rovnakými ťažkosťami, uvedomil som si, že tu chýba špecializácia proktológa. A tak som si povedal, že po atestácii sa budem venovať práve tejto medicínskej špecializácii.
Akú liečbu poskytujete pacientom na Vašej klinike?
Naša klinika je prvou kliniku na Slovensku, ktorá sa venuje výlučne proktológii. To znamená, že riešime všetky ochorenia konečníka od hemoroidov cez svrbenie, análne bradavice, análnu trhlinu, polypy až po diagnostiku krvácania z konečníka.
Je veľmi dôležité, aby čitatelia vedeli, čo presne je konečník a čo je proktológia. Konečník, čiže rektum, je približne 12 centimetrov dlhý. Predstavuje koncovú časť hrubého čreva. Je veľmi dôležitý, lebo je oknom do hrubého čreva. A z rovnakého dôvodu je nevyhnutné, aby ho vyšetroval a liečil špecialista, teda proktológ.
Proktológia je medicínska disciplína, ktorá sa venuje vyšetrovaniu, diagnostike a liečbe ochorení konečníka. Ak máte akékoľvek problémy a ťažkosti s konečníkom, nespoliehajte sa na samoliečbu. Príďte k nám, lebo jediní, kto vám vie zodpovedne a profesionálne pomôcť, sme my, proktológovia.
Aká je základná filozofia Vašej kliniky?
V oblasti, v ktorej pracujem, teda v proktológii, sú najdôležitejšie skúsenosti. To znamená, že nestačí „len robiť“, ale treba sa tomu venovať dennodenne a s láskou. Keď k nám počas pracovnej doby príde 20 až 40 pacientov, nevidíme nič iné, len konečník. Myslím si, že 2 000 pacientov na našej klinike za rok nie je vôbec málo. A v tom to je! Neustále získavame nové skúsenosti a zlepšujeme sa, aby sme mohli čo najlepšie pomáhať. Vďaka tomu sa nám podarilo dosiahnuť vysokú profesionálnu úroveň. Svedčí o tom aj skutočnosť, že máme pacientov z celého Slovenska, ale aj zo Švajčiarska a z Nemecka. Často sme prekvapení, že mnohí predtým chodili k inému proktológovi dva aj tri roky a stále trpeli bolesťami.
U nás je prioritou správna diagnostika. To je základ. Veľmi sa potom tešíme, keď nám po 2 – 3 týždňoch pacienti povedia, že sa im stav výrazne zlepšil a majú sa veľmi dobre.
Presne z tohto dôvodu sme našu kliniku zakladali a postupne zvyšovali jej úroveň až do súčasného stavu. Opierame sa o skúsenosti, vysokú profesionalitu a diskrétnosť. Sme radi, že sa nám darí. Poskytujeme konzultácie pacientom z celého Slovenska. Aj tým, ktorí boli operovaní na iných pracoviskách. Nevyžadujeme výmenné lístky, stačí zatelefonovať a objednať sa.
Naši pacienti sú u nás plne informovaní o svojom zdravotnom stave, vyhliadkach a možnostiach liečby. Na základe toho majú absolútnu slobodu v rozhodovaní. U nás nikoho do ničoho netlačíme, ani za pacientov nerozhodujeme.
Ordinujete 7 dní v týždni, dokonca aj cez sviatky. To rozhodne nie je bežné. Čo Vás k tomu vedie?
Choroby konečníka si nevyberajú. Objavia sa bez ohľadu na to, či je pondelok, alebo streda, či sú Vianoce, alebo iný sviatok. Preto do nášho základného konceptu patrí to, že ordinujeme každý deň.
Okrem toho poskytujem konzultácie po telefóne 24 hodín, 7 dní v týždni. To však neznamená, že mi pacienti môžu volať uprostred noci v podobných situáciách, ako sa mi už neraz stalo. Zavolal mi napríklad pacient a povedal: „Dva dni som nebol na záchode. Čo mám robiť?“ Alebo: „Moja žena sa nevie vyprázdniť, poraďte nám.“ Moje telefónne číslo nie je k dispozícii nepretržite preto, aby som ľuďom radil, ako majú ísť na stolicu.
Ak niekto krváca, vtedy to netreba konzultovať, vtedy treba okamžite konať. Pri rakovine v počiatočnom štádiu nie sú žiadne príznaky. Ak aj nejaké sú, sú úplne nešpecifické. Môže to byť napríklad permanentná zápcha, trvalé nafúknutie, strata chuti do jedla… Čas je preto veľmi dôležitý a problém treba riešiť čo najskôr.
Ako dokážete zosúladiť svoju vysokú pracovnú vyťaženosť s rodinným životom tak, aby Vám to nenarúšalo súkromie?
Skrátili sme ordinačné hodiny, takže už nepracujeme do šiestej večer. Robíme to s láskou. Nie preto, že musíme, ale preto, lebo nás to baví. Moja manželka chápe, že klinika je pre nás veľmi dôležitá. Mám jej plnú podporu.
S akými pocitmi k Vám väčšinou prichádzajú pacienti na prvé vyšetrenie a ako si získavate ich dôveru?
Prežívajú strach, úzkosť, sú depresívni, majú paniku z toho, čo bude nasledovať. Na začiatku ich zaujíma, či to bude bolieť. Potom nasledujú otázky typu: Mám sa vyzliecť celý/á? Ako dlho bude vyšetrenie trvať?
Chápem, že musíme prekračovať určitú hranicu intimity tým, že sa treba vyzliecť. U nás to však nikto nemusí urobiť. Vyšetrenie dokážeme vykonať aj vtedy, keď má pacient na sebe spodnú bielizeň. Doteraz sa ešte nikto nesťažoval, že by návšteva na našej klinike bola hrozná. Dokonca k nám druhýkrát prichádzajú s radosťou.
Nie je to príjemné vyšetrenie, ale nemusí byť zásadne bolestivé. Vždy volíme priateľský prístup, úsmev a dialóg. Samozrejme, nie na úkor profesionality. Každému podrobne vysvetlíme, čo ho čaká. Aj keď sa pacient neprizná, že je v strese, vidím to na ňom a prihovorím sa mu: „Ste vystresovaný? Nebojte sa, o chvíľu to prejde. Raz-dva to budete mať za sebou.“ Komunikácia je veľmi dôležitá.
Váš prístup k pacientom je vysoko profesionálny a zároveň príkladne individuálny. Je to aj vďaka tomu, že sa dokážete vcítiť do ich situácie?
Viem, že proktologické vyšetrenie môže byť nepríjemné. Kedysi som to zažil aj ja a uvedomujem si, že keby som bol v koži mnohých mojich pacientov, tiež by som bol vystresovaný. Preto všetkým vždy hovorím, že ich chápem a rozumiem ich obavám. S každým sa rozprávam s porozumením. V prípade stavov, ktoré sú už pri vstupe do ambulancie bolestivé, alebo keď vidíme, že pacienti sú dlhodobo ubolení, robíme vyšetrenia v lokálnej anestézii.
Mnohí pacienti k nám prichádzajú po predchádzajúcich nepríjemných skúsenostiach z iných proktologických ambulancií, kde im do konečníka zaviedli nástroj bez citlivosti či akéhokoľvek rešpektu voči ich stavu. Takíto pacienti nám hovoria, že to už nechcú zažiť znova. Poznám prípady žien, ktoré hodnotili proktologické vyšetrenie po pôrode ako hororový zážitok. Po návšteve našej kliniky hovoria, že s naším prístupom sa to nedá vôbec porovnať.
Sme jemní a priateľskí. Predovšetkým vieme individuálne posúdiť, čo konkrétny pacient potrebuje: prístup, umŕtvenie, slová povzbudenia. Invazívne prístroje nepoužívame automaticky. Niekedy, ak je pacient dostatočne uvoľnený, viem diagnózu stanoviť zvonka, na základe vyšetrenia aspekciou alebo per rectum, čiže pohľadom alebo vyšetrením prstom, teda bez zavedenia nástroja. Nepoužívam ho za každú cenu.
Každý pacient je v našej klinike samostatnou kapitolou.
Ako by ste povzbudili našich čitateľov, ktorí možno váhajú s návštevou proktológa, hoci majú zdravotný problém?
Všetko je v hlave. Pacient by si mal nastaviť psychiku na to, že to, čo ho čaká, bude trvať len chvíľku. Že sa to skončí. Je to rovnaké, ako keď ide ku gynekológovi alebo urológovi, len s tým rozdielom, že proktológia je pomerne nový a medzi pacientami málo známy medicínsky odbor.
Postupy typické pre 80-te roky, keď boli pacienti rektoskopicky vyšetrovaní hrubými železami, sa už nevyužívajú. U nás používame jednorazové detské nástroje. Sú malé, vôbec nie sú hrubé, nie sú celokovové a pacient niekedy ani necíti, že sme mu pozerali dovnútra.
Ak príde pacient na vyšetrenie zavčasu, existuje maximálna šanca na plné uzdravenie. Ak príde neskoro, stav je, žiaľ, chronifikovaný. Nemusí z toho hneď vzísť rakovina, ale keď prídete neskoro, napríklad s hemoroidmi, už sú zapálené, krvácajúce, máte problémy z výtokmi, hlienmi… Chcem tým povedať, že včasne podchytený problém s hemoroidmi sa dá riešiť konzervatívne, bez následných pridružených problémov. Žiadne ochorenie nie je hanbou a je treba prísť včas.
Čo by ste chceli zdôrazniť na záver úvodnej časti nášho seriálu?
Chcel by som varovať pred spoliehaním sa na samoliečbu a na lieky dostupné v lekárňach. Väčšina z nich má komerčný charakter. Vidím to v praxi: pacient neustále investuje do voľnopredajných preparátov a ocitá sa v začarovanom kruhu vracajúcich sa alebo chronifikovaných zdravotných problémov. U nás strávi približne 15 až 20 minút a domov odchádza s presným vedomím toho, čo mu je. Zároveň dostane priestor na slobodné rozhodnutie a voľbu ďalšieho postupu v rámci daných možností a podstúpi kvalifikovanú a vysokošpecializovanú liečbu.
Ďakujem pánovi doktorovi MUDr. Karimovi Masalkhovi za rozhovor a vzácny čas, ktorý mi venoval. V 2. časti sa budeme rozprávať o mýtoch, predsudkoch a negatívnych stereotypoch, ktoré môžu vážne ohroziť proktologického pacienta a napáchať veľké škody na jeho zdraví.
Na otázky odpovedal: MUDr. Karim Masalkhi, proktológ
Otázky kládla: Mgr. Lenka Jalilah, PhD., šéfredaktorka
Článok je prevzatý z recenzovaného odborného časopisu Prekroč svoj tieň. https://www.prekrocsvojtien.sk/rozhovory-s-proktologom-1-cast-ziadne-ochorenie-nie-je-hanbou/