V 1. časti seriálu som sa s pánom doktorom MUDr. Karimom Masalkhim rozprávala o tom, že žiadne ochorenie nie je hanbou, a platí to aj pre diagnózy konečníka. Oboznámili sme sa so základnou filozofiou kliniky PROCTOCARE, kde je pacient rovnocenným partnerom lekára i zdravotníckeho personálu, pri súčasnom dodržaní vysokej profesionality a odbornosti. Na konkrétnych príkladoch sme videli, že manažment pacienta zahŕňa nielen anamnézu, diagnostiku a cielenú odbornú liečbu, ale úzko súvisí aj s úrovňou kvality vzťahu medzi lekárom a pacientom. MUDr. Karim Masalkhi nás presvedčil o tom, aká je preňho dôležitá kombinácia profesionálnej medicínskej starostlivosti so zásadami ľudskosti a diskrétnosti, s úctou k pacientovi, empatiou, vnímaním jeho bolesti, so zodpovednosťou a s rešpektovaním intimity.
Ak sa máme rozprávať o mýtoch a predsudkoch, v dôsledku ktorých môže dôjsť k vážnemu až fatálnemu poškodeniu zdravia, musíme zaťať najhlbšie, aby sme si uvedomili vážnosť situácie. Položím Vám preto hneď v úvode priamu otázku: kolorektálny karcinóm, čiže rakovina hrubého čreva a konečníka – aké sú štatistiky a ako je na tom Slovensko v celosvetovom kontexte?
Žiaľ, kolorektálny karcinóm patrí medzi najčastejšie nádorové ochorenia, ktoré sa vyskytujú najmä v rozvinutých krajinách. Medzi štyri najpostihnutejšie štáty patrí Južná Kórea, Slovensko, Maďarsko a Holandsko. Pri pohľade do slovenských štatistík vidíme, že kolorektálny karcinóm je druhým najčastejším zhubným nádorom vo výskyte aj v počte úmrtí. Včasná diagnostika je preto nesmierne dôležitá. Skríning osôb nad 50 rokov je plne hradený poisťovňou, čiže ľudia spadajúci do tejto rizikovej skupiny by preventívne vyšetrenie, ktoré sa vykonáva raz za rok, nemali zanedbávať.
Jednou z hlavných príčin alarmujúceho počtu prípadov kolorektálneho karcinómu na Slovensku je nesprávna životospráva: vysoká konzumácia alkoholu, nadmerná spotreba údenín, červeného mäsa, grilovaných potravín a tukov a nízky príjem vlákniny. Prílišná konzumácia piva zvyšuje riziko kolorektálneho karcinómu až o 40 percent.
Často dostávam otázky o počiatočných príznakoch rakoviny. Tie nie sú, bohužiaľ, žiadne alebo sú veľmi nešpecifické. Aj preto sa karcinóm väčšinou odhalí neskoro, a to je najväčší problém. Lebo ak pacient príde s krvácaním alebo dlhodobými problémami, rakovina je často už v druhom alebo treťom štádiu.
V súčasnosti patrí kolorektálny karcinóm z hľadiska prognóz našťastie medzi diagnózy, pri ktorých má pacient lepšie vyhliadky. Pokiaľ, samozrejme, nedôjde k metastázam. Preto by som rád zdôraznil, že ak je rakovina v prvom štádiu a bez metastáz, tak je prognóza veľmi dobrá! K plnému uzdraveniu dochádza v 70-tich až 80-tich percentách prípadov.
Včasná diagnostika kolorektálneho karcinómu je nesmierne dôležitá. Preto je treba prísť k lekárovi čo najskôr a nepodceňovať svoj stav. Často počúvam, že niekto dlho krváca alebo cíti výrastok v okolí konečníka. Mnohí šíria mýtus o tom, že s krvácaním z konečníka netreba ísť k lekárovi hneď, lebo to znamená, že sú tam hemoroidy a problém stačí riešiť samoliečbou. Ale to nie je pravda. Hemoroidy nepredstavujú jediný problém, pokiaľ hovoríme o ochoreniach konečníka. Medzi ľuďmi, žiaľ, prevláda veľký mýtus: Niečo ma tam bolí – mám hemoroidy. Svrbí ma konečník – mám hemoroidy. Páli ma v konečníku – mám hemoroidy. Krvácam – mám hemoroidy. Takto to ale nie je!
Aké sú najčastejšie problémy a ochorenia konečníka, s ktorými sa stretávate vo svojej praxi?
Najčastejším symptómom, s ktorým k nám naši pacienti prichádzajú, je krvácanie. Najčastejšou diagnózou je análna trhlina, čiže fisúra.
Ktorým omylom a dezinformáciám zo strany pacientov musíte najčastejšie čeliť?
Často si myslia, že majú hemoroidy. Preto k nám prichádzajú vo veľmi zlom stave, aj pokiaľ ide o bolesti a intenzitu krvácania. Treba zásadne rozlišovať medzi hemoroidmi a análnou trhlinou. Základom je správna diagnostika.
Čelíme aj takým situáciám, že k nám príde pacient, ktorý má stanovenú diagnózu „doktorom Googlom“ a nechce žiadne vyšetrenie. Chce len konzultáciu. Takýmto ľuďom, žiaľ, neviem pomôcť. Ak nevidím nález, nemôžem nič popísať, stanoviť diagnózu ani konzultovať. Sme odborná a vysokošpecializovaná klinika. Konzultácia bez riadneho vyšetrenia priamo na našom pracovisku je vylúčená.
Ktoré metódy liečby používané v proktológii v minulosti sú dnes už prekonané?
Od 80-tych, respektíve 90-tych rokov sa úplne zmenila predovšetkým liečba hemoroidov. Dovtedy sa všetky prípady operovali. V súčasnosti sa k chirurgickému zákroku pristupuje pri malom počte pacientov, hlavne u tých, ktorí majú lokálny nález vo veľmi pokročilom, štvrtom štádiu. Všetko ostatné sa rieši miniinvazívnymi ambulantnými procedúrami.
V minulosti sa operovali aj všetky análne trhliny. Pacienti mali počas rekonvalescencie, ktorá trvala pol roka až rok, veľké bolesti a často väčšie problémy než pred operáciou. Aj riziko recidívy bolo vysoké. V dnešnej dobe sa už análna trhlina našťastie operuje len vtedy, keď je na ňu vážna indikácia a ak už boli vyčerpané všetky ostatné možnosti, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii.
Aké moderné diagnostické a liečebné metódy ponúkate pacientom na vašej klinike?
V rámci diagnostiky používame jemné, jednorazové nástroje, ktoré sú k pacientovi šetrné a spôsobujú čo najmenšiu, prípadne žiadnu bolesť. Pri všetkých diagnostických a kontrolných vyšetreniach využívame videorektoskopiu. To znamená, že vďaka kamere krásne vidíme dovnútra. Urobíme fotografiu, a ak má pacient záujem, tak mu ju ukážeme. 50 percent z nich ju nechce vidieť, ale pre nás je dôležité, že máme všetko zdokumentované. Toto je veľmi dobrá metóda a nie každé proktologické pracovisko disponuje takýmito možnosťami.
Často k nám prichádzajú pacienti z inej proktologickej kliniky s tým, že im diagnostikovali tretí stupeň hemoroidov a indikovali laserový zákrok. Keď sa ich spýtam, či to videli a či ich vyšetrili anoskopom (pozn. redakcie: malý nástroj, ktorý sa zavádza niekoľko centimetrov do konečníka), odpoveď na obe otázky je „nie“. To ma veľmi prekvapuje, lebo neviem, na základe čoho dotyčný lekár diagnózu stanovil. Problém je totiž v tom, že títo pacienti nemajú žiadne hemoroidy a ich problémy sú symptómami iného ochorenia.
V prípade análnej trhliny sa pri liečbe snažíme postupovať konzervatívne. Využívame tri metódy, ktoré sú bežné aj vo vyspelých zdravotníckych zariadeniach v zahraničí (pozn. redakcie: o diagnostike a liečbe análnej trhliny sa podrobne dočítate v 4. časti).
Pri hemoroidoch používame takzvané gumičkovanie, odborne: Barronovu ligatúru. Je to krátky, bezbolestný, miniinvazívny zákrok podviazania hemoroidov. Pacient od nás odchádza bez akýchkoľvek obmedzení, nie je potrebná ani práceneschopnosť. (pozn. redakcie: o liečbe hemoroidov sa podrobne dočítate v 3. časti).
Análne polypy odstraňujeme bez celkovej anestézie. Aplikujeme lokálne umŕtvenie a zákrok trvá 10 minút (pozn. redakcie: o análnych polypoch sa podrobne dočítate v 5. časti).
Popíšte nám, prosím, ako prebieha štandardné vyšetrenie na Vašej klinike.
Po príchode pacienta sa najskôr venujeme anamnéze. Dôverne sa rozprávame o jeho problémoch, o tom, čo konkrétne ho trápi. Zisťujeme, či ho k nám priviedlo krvácanie alebo svrbenie, štípanie či bolesti. Potom mu presne vysvetlíme, čo budeme v rámci vyšetrenia robiť.
V ďalšom kroku prejdeme do vyšetrovne. Pacient si najskôr vyzlečie dolnú časť oblečenia. Ak sa cíti lepšie v spodnej bielizni, môže si ju nechať. Na vyšetrovacie lôžko si líha na ľavý bok. Najskôr ho vyšetríme per rectum, to znamená, že prstom zavedeným do konečníka zisťujeme hmatateľné zmeny na vonkajšej časti.
Potom pristúpime k anoskopii, počas ktorej ideme do hĺbky približne 8 centimetrov. V tejto fáze vieme identifikovať hemoroidy, análne trhliny, polypy a vylúčiť tumor konečníka.
Nasleduje rektoskopia do hĺbky 20 centimetrov. Zisťujeme, či sa tam nachádza zápal, polypy, prípadne tumor na hrubom čreve. Ak pacient prišiel s krvácaním a ani v tejto fáze vyšetrenia nenachádzame žiadny zdroj, pacienta odporučíme na kolonoskopiu.
Po vyšetrení zíde pacient z vyšetrovacieho lôžka, oblečie sa a vráti sa ku mne do ambulancie. Tam mu podrobne vysvetlím, aký je nález, čo treba robiť a ako by sa malo postupovať ďalej. Dostane priestor na otázky a potom sa sám rozhodne, či podstúpi navrhovanú liečbu, prípadne si vyberie z viacerých možných postupov.
Keďže k nám chodia pacienti z celého Slovenska, zákrok môžeme uskutočniť aj v ten istý deň. Neustále zvažujeme všetky aspekty týkajúce sa situácie našich pacientov, a to, že k nám cestujú niekoľko hodín, je jednou z vecí, ktoré berieme do úvahy. Záleží nám na tom, aby bol pacient spokojný na 100, nie na 99 percent.
Ďakujem pánovi doktorovi MUDr. Karimovi Masalkhimu za rozhovor. Obaja veríme, že sme vám, milí čitatelia, pomohli, ak máte zábrany obrátiť sa s problémami konečníka na lekára špecialistu. Zabudnite na všetky mýty a odhoďte predsudky spájajúce sa s proktologickým vyšetrením. Čím dlhšie ho budete odkladať, tým to bude nepríjemnejšie a tým väčšiemu riziku vážnych komplikácií sa vystavujete. Žiadna hanba nie je na mieste. Nestojí to za to!
Na otázky odpovedal: MUDr. Karim Masalkhi, proktológ
Otázky kládla: Mgr. Lenka Jalilah, PhD., šéfredaktorka
Článok je prevzatý z recenzovaného odborného časopisu Prekroč svoj tieň.
https://www.prekrocsvojtien.sk/rozhovory-s-proktologom-2-cast-myty-a-predsudky-nie-su-na-mieste/